Pamätám si môj úplne prvý trh. To ani nebol trh, to bola krutá lekcia. Mama sa so mnou v sobotu obetavo trepala z BA do Hrubej Borše, tam sme spolu strávili celý deň síce pod slnečníkom, ale slnko pieklo tak, že sme na konci dňa boli aj tak spálené, celý deň na nás útočili otravné mušky, pretože to bolo na ranči, a čo je najhoršie - za celý deň som nepredala ani jednu jedinú vec. Až podvečer, keď sme sa balili, sa nadomnou zľutovala jedna predávajúca, a kúpila si bielo-modro-červenú mašľu (na ňu nikdy nezabudnem), čo ma ale z hlbokého mínusu samozrejme nedostalo. Celú cestu domov som statočne potláčala slzy, a až keď ma prišiel pozrieť môj vtedy frajer (dnes manžel), vypustila som vodopád sklamania, nešťastia a frustrácie.
Na čo to bolo dobré? Odvtedy som triezva v očakávaniach, vážim si každý jeden nákup, a viem, že aj dostať sa "na nulu" nemusí byť samozrejmosť.
Už v prvých hodinách tohto jarného Sashe som začala tušiť, že toto nevyzerá veľmi dobre (bolo to moje 7. Sashe, tak som mala s čím porovnávať;)). Bolo to úplne racionálne zhodnotenie, tentokrát mi už do plaču našťastie nebolo ;). Ľudí bolo nielen málo, ale aj to málo sa (v našej uličke) takmer nezastavovalo, neprihováralo. Videla som, že ma za nešťastným stĺpom a susedovými vysokými štendrami nevedia nájsť ani moji kamaráti a stáli zákazníci - prechádzali okolo mňa a ja som na nich musela zakričať, nových zákazníkov sa zastavilo úplné minimum...
Čo s tým? Obviňovať seba? Organizátorov? Spoločnosť, že nemá chuť objavovať, nakupovať, podporovať domáci trh?
Múdry človek sa snaží rozlíšiť, čo mohol zlepšiť on sám, a na čo dosah nemal, aj keby sa na hlavu postavil. Po rozlíšení potom zlepšiť prvé, a s pokojom prijať druhé.
A čo som vám týmto elaborátom vlastne chcela povedať?
Že skončiť v mínuse nie je hanba. Takisto ani skončiť na nule, ani zarobiť menej, ako sme očakávali. Je to SKÚSENOSŤ. A ak to so značkou myslíme vážne, vstaneme, otrasieme sa, a ideme ďalej. Niektoré lekcie nie sú zadarmo, ale nakoniec sú na nezaplatenie.
Tento žurnál nepíšem kvôli sebaľútosti, ani preto, aby som niekoho/niečo kritizovala. Píšem to preto, aby ste vedeli, že ak máte niekedy po predajných akciách (nie nutne len po tejto) podobné pocity, nie ste v tom sami. Som presvedčená, že aj väčšie a skúsenejšie značky by nám vedeli rozprávať takéto príbehy. Otázka len je, či sa neúspechom človek nechá zlomiť alebo zoceliť...
Vaša Ema
PS1: Ďakujem všetkým vám, čo ste prišli, nakúpili, alebo sa prišli porozprávať a zoznámiť. Bolo vás značne menej ako bežne, o to viac si to cením. Teším sa, keď sa znovu budeme môcť stretnúť naživo :)
PS2: Krásne fotky z jarného Sashe nafotila klasicky Terez Plešová a keďže sú len stiahnuté z FB, majú zodpovedajúcu kvalitu - a pritom sú stále oveľa lepšie, ako všetky moje :D (milá Redakcia, ak si to zvážite, pokojne ich vymeňte za hocijaké iné ilustračné ;))